Nie je žiadnym tajomstvom, že primátor Košíc Richard Raši má beh rád. V krátkom rozhovore prezradil, kedy a kde rád trénuje a aj to, aké sú jeho bežecké plány.
Kedy a prečo ste prepadli behaniu?
Odmalička som športoval – od svojich deviatich rokov som sa venoval džudu. Beh je pre mňa spojovníkom medzi ktorýmkoľvek športom, pretože každý športovec k tomu, aby vedel podať adekvátny výkon, musí mať kondičku. A beh je tou najprirodzenejšou formou. Okrem toho je beh zároveň krásny, keď sa behá v prírode alebo ak beháme po našom meste. Pre mňa beh znamená nielen udržanie sa v kondícii, ale aj to, že spoznávam nové krásne časti nášho mesta.
Ako veľmi ovplyvnilo Vaše rozhodnutie venovať sa behaniu to, že ako lekár veľmi dobre poznáte pozitíva tohto športu?
Kým som robil džudo, tak beh bol najmä nevyhnutnosťou získania dobrej kondície. Keď som s džudom skončil, približne v dvadsiatich troch rokoch, tak sa odvtedy snažím pravidelne cvičiť a zároveň i behať. Momentálne to robím najmä preto, že mi behanie uvoľňuje endorfíny a získavam energiu. Po behu vládzem pracovať aj dvanásť hodín vkuse. Beh je súčasťou toho, aby som vládal pracovať toľko, koľko pracujem.
Kedy najradšej behávate – v ktorej časti dňa? A máte nejakú obľúbenú trasu?
V pracovných dňoch a počas zimy si chodím zabehať skoro ráno do fitnes centra, čiže väčšinou behám na páse. Pokiaľ je dobré počasie, najmä počas víkendov, si chodím zabehať napríklad na letisko alebo na Alpinku.
Párkrát ste sa vyjadrili, že uprednostňujete kratšie trasy, no aj počas nich máte dosť času na premýšľanie. Čo všetko sa Vám zvykne vtedy preháňať hlavou?
Počas behu sa väčšinou snažím nepremýšľať nad prácou, obzerám sa dookola. Keď behám na Alpinke, tak sa pozerám na golfistov, keď na letisku, tak sa obzerám, či neprilieta alebo neodlieta lietadlo. Pozerám sa teda po okolí, vyslovene relaxujem a snažím sa na nič, čo sa týka práce a nejakých stresov nemyslieť.
Behávate rád sám, alebo uprednostňujete počas tréningu spoločnosť?
Keď behám vo fitku, tak behám sám, na bežiaci pás sa dvaja nezmestíme. Keď chodím behať na letisko, tak tam väčšinou behám sám, keď behám na Alpinke, tak väčšinou s priateľom.
Keď Vás pracovné povinnosti vyženú z Košíc, balíte do kufra okrem obleku na formálne stretnutia aj bežecké topánky?
Áno, vždy. Vždy, keď idem mimo Košíc viac ako na jeden deň, tak si beriem tričko, trenírky a bežecké tenisky.
V metropole východu sa počas roka koná niekoľko bežeckých pretekov, na ktorých zvyčajne nechýbate. Ktoré sú Vaše najobľúbenejšie? Prečo?
Z menej masových behov sú to „Spoznaj behom Košice“, ktoré organizuje Active Life. Z tradičných behov je to košický Medzinárodný maratón mieru, ďalej Night Run, VSE City Run, Tesco beh pre život, Ponožkový beh, Beh učiteľov, Trojkráľový beh. Akýkoľvek beh, ktorý sa v meste robí, je pre mňa potešením. Ako som povedal,najviac mi vyhovujú behy približne na úrovni piatich kilometrov. Na maratóne a Night Rune samozrejme beháme približne desať kilometrov.
Každý bežec má pred sebou aspoň nejaký plán, rozvrhnuté preteky, na ktorých sa chce zúčastniť, vytýčenú snahu zvýšiť rýchlosť či vzdialenosť, prekonať nejaký konkrétny čas. Aké sú Vaše bežecké plány?
Bez ohľadu na to, na akom behu som, tak vždy sa snažím behať kilometer poď päť minút. Zatiaľ sa mi to stále podarilo. Mojím cieľom je v budúcnosti zvládnuť polmaratón, ale od toho som ešte ďaleko.